
Parohy
Parohy patria medzi sekundárne znaky pohlavného dimorfizmu rodu jeleňov. Nosia ich len samce, výnimočne i samice sobov. Parožím nazývame kostnaté výrastky na čelovej kosti, ktoré sa na jeleňoch zjavujú už v prvom roku ich života.

Základňou rastu parožia sú pučnice z ktorých ďalej rastú ešte nerozvetvené ihlice- jeleň špiciak. Jeleň s druhým parožím býva často šesťtorák, neraz už s viacerými výbežkami. Počet vetiev parožia s vekom jeleňa narastá, pričom vrchol dosahuje pri desiatom až štrnástom paroží, potom počet vetiev začne klesať.
Priamym pokračovaním v raste pučníc je vyrastanie prvého parožia, ktoré má spravidla tvar jednoduchých hrotov rozličnej dĺžky, a to podľa dedičného založenia jedinca a podľa prostredia v ktorom jedinec žije. Pučnice a prvé i každé ďalšie parožie rastie pod kožou. Časť kože, ktorá pokrýva rastúce parožie sa nazýva lyko.
Lyko je porastené jemnou, hustou srsťou svetlosivej farby a má niekoľko funkcií. Jeho najdôležitejšou funkciou je to , že podmieňuje rast nového parožia. Medzi ním a parohovinou idú cievy, ktoré paroh vyživujú a dodávajú bunkám stavebný materiál. V lyku sa nachádza aj nervová sieť, ktorá vplýva na tvar parožia.