Parohy

Parohy patria medzi sekundárne znaky pohlavného dimorfizmu rodu jeleňov. Nosia ich len samce, výnimočne i samice sobov. Parožím nazývame kostnaté výrastky na čelovej kosti, ktoré sa na jeleňoch zjavujú už v prvom roku ich života.

Základňou rastu parožia pučnice z ktorých ďalej rastú ešte nerozvetvené ihlice- jeleň špiciak. Jeleň s druhým parožím býva často šesťtorák, neraz už s viacerými výbežkami. Počet vetiev parožia s vekom jeleňa narastá, pričom vrchol dosahuje pri desiatom až štrnástom paroží, potom počet vetiev začne klesať.

Priamym pokračovaním v raste pučníc je vyrastanie prvého parožia, ktoré má spravidla tvar jednoduchých hrotov rozličnej dĺžky, a to podľa dedičného založenia jedinca a podľa prostredia v ktorom jedinec žije. Pučnice a prvé i každé ďalšie parožie rastie pod kožou. Časť kože, ktorá pokrýva rastúce parožie sa nazýva lyko.

Lyko je porastené jemnou, hustou srsťou svetlosivej farby a má niekoľko funkcií. Jeho najdôležitejšou funkciou je to , že podmieňuje rast nového parožia. Medzi ním a parohovinou idú cievy, ktoré paroh vyživujú a dodávajú bunkám stavebný materiál. V lyku sa nachádza aj nervová sieť, ktorá vplýva na tvar parožia.

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky