Niečo o pôvode a vývoji

Podľa všeobecného názoru odborníkov čeľaď jeleňovitých pravdepodobne vznikla z prastarých párnokopytníkov čeľade Tragulidae, žijúcich už v starších treťohorách (eocén) v hustých močaristých a tropických pralesoch v strednej alebo južnej Ázii.

Jeleňovité mali pôvodne malé telo, chrbát vpredu nižší a ohnutý do oblúka. Hlavu niesli nízko a vôbec celé telo mali prispôsobené na život v hustých pralesovitých porastoch. Len postupným vplyvom nového životného prostredia začalo ich telo dosahovať väčšie rozmery.

V období prechodu do stepných a lesostepných mladotreťohorných foriem sa začínajú vytvárať jelenej zveri aj prvé parohy, pravdepodobne už ako druhotný pohlavný znak.

Zo začiatku sú to iba malé palicovité alebo vidlicovité útvary na výrastkoch čelovej kosti, ktoré sú potiahnuté osrstenou kožou. Z týchto útvarov sa postupne v spodnom pleistocéne vytvárajú parohy, podobné parohom nášho jeleňa obyčajného.

Po poslednom zaľadnení (wurmskom), keď sa už začali formovať klimatické podmienky až do našich súčasných, aj jelenia zver sa dotvára do recentných foriem a tvarov. Vytvárajú sa parohy s väčším počtom vetiev, s členitými, väčšinou etážovými, ale i jednoduchými korunami, často s výraznými štvrtými ( vlčími) vetvami, so slabnúcimi až chýbajúci nadočnicami a mohutnejúcimi strednými vetvami a podobne.

Recentné jelene sa objavujú v tretej medziľadovej dobe a vo vývoji pokračujú cez posledné zaľadnenie i po ňom.

Človek vo svojej primitívnej forme bol zložkou, súčasťou prírody a tento svoj úzky vzťah si udržal až dodnes. Pravda, jeho vplyv na prírodu sa prejavoval až vo vyššom civilizačnom stupni, keď dospel tak ďaleko, že niektoré živočíchy doslovne vyhubil alebo eliminoval ich početný stav na minimum.